• Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Bakalárske štúdium v odbore obchodný manažment som v roku 2007 ukončil na City Univerzite v Trenčíne a následne som bol prijatý na magisterské štúdiu v odbore diplomatické štúdia na Westminsterskej  univerzite v Londýne. Od roku 2008 som pracoval na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky na rôznych pozíciách až do roku 2015. Po návrate zo štúdií z Tokia som nevidel lepšiu príležitosť na ministerstve pre môj kariérny rast. Preto som od januára 2015 začal pracovať pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v detašovanom pracovisku v Turkmenistane ako programový manažér. Zodpovedal som za plnenie záväzkov OBSE, ktoré boli v súlade s mandátom Centra OBSE v Ašchabade. Spolupracoval som s Turkménskou vládou na opatreniach podporujúce dodržiavanie princípov dobrej správy vecí verejných a budovanie kapacít v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Prioritu som kládol na budovanie kapacít turkménskeho protikorupčného systému na všetkých troch úrovniach: 1. legislatívnej, 2. Inštitucionálnej, (vytvorenie novej protikorupčnej agentúry alebo posilnenie právomoci existujúcich štruktúr), 3. posilnenie mechanizmu vymožiteľnosti práva. V boji proti korupcii som spolupracoval s Rumunskou protikorupčnou agentúrou ako i Finančnou monitorovacou službou Gruzínska. Taktiež, som poskytoval poradenstvo vláde v spolupráci s ruskými a americkými expertmi na živelné pohromy a organizovali sme semináre na podporu vnútorných kapacity pre rýchle poskytovanie pomoci počas vzniknutej situácie.

občiansky kandidát na prezidenta SR 2019

Prečo kandidujem

 

Veľmi pozorne vnímam prehlbujúcu sa spoločensko-ekonomickú krízu na Slovensku i napriek tomu, že my, občania tohto štátu máme potenciál, aby sme boli krajinou s tomu odpovedajúcou, a teda vyššou životnou úrovňou. Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 uplynulo už takmer 25 rokov. Počas tejto doby neustále počúvame od vládnych činiteľov vzájomné obviňovanie z korupcie, z neefektívneho nakladania s verejnými financiami a neschopnosti spravovať štát ich predchodcami. Či už to boli tzv. pravicové alebo ľavicové vlády, tak tieto mali k dispozícii minimálne dve kontinuálne volebné obdobia, avšak ani jedna z nich nedokázala prijať účinné opatrenia na odpolitizovanie justície a nedokázali ani v rámci platnej legislatívy efektívne bojovať proti závažným podozreniam z korupcie na najvyšších miestach. Predovšetkým snaha ostať pri moci aj ďalšie volebné obdobie je dôvodom, aby politické strany neprijímali účinné opatrenia, ktoré by nielen obmedzili ich politickú moc, ktorou presadzujú  všakovaké záujmy len nie záujmy občanov a to za účelom transparentnosti a lepšej kontroly nad nakladaním štátu s verejnými prostriedkami.

Uplynulo už takmer 25 rokov od vyhlásenia samostatnosti Slovenskej republiky, avšak otázka nezávislosti justície je nedoriešená a to aj napriek zhode jednotlivých  vlád, že politická korupcia na Slovensku existuje. Otázkou však je, či jednotlivé vlády myslia boj s korupciou na všetkých úrovniach vážne. Občan je frustrovaný, pretože nevie komu má v tomto štáte veriť: vláde, či opozícii, prokuratúre alebo polícii? Domnievam sa, že predovšetkým z dôvodov politického boja sú medializované kauzy (najmä predražených verejných obstarávaní), za ktoré nikto nebol odsúdený. Žiaľ, kombinácia neexistencie právnej úpravy hmotnej zodpovednosti riadiacich pracovníkov verejného sektora, ako aj skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní nie sú nezávislé spôsobuje nemožnosť odhaľovania, objasňovania, vyšetrovania a nakoniec súdneho prejednavania aj takýchto závažných káuz ekonomického charakteru. Preto ich záujem vyšetriť korupčné kauzy je viac ako sporný. Je zrejmé, že občania postupne strácajú dôveru vo vymožiteľnosť práva, a teda k základným princípom demokratického a právneho štátu. Odôvodnene sa teda pýtam, nie je toto práve jeden z hlavných dôvodov, prečo sú občania frustrovaní z takéhoto stavu?

Vyvstáva teda zásadná otázka – majú občania možnosť reálne ovplyvňovať aby na Slovensku bola podstatne vyššia vymožiteľnosť práva v prípadoch, ak ten kto poruší zákon a to bez ohľadu na jeho politickú príslušnosť alebo funkciu, by zodpovedal za svoje konanie pred zákonom? Nemyslím si, že u predstaviteľov moci je záujem na zmene súčasného systému. Ako občiansky kandidát sa uchádzam o post najvyššieho ústavného činiteľa preto, aby som nielen otvoril diskusiu o možnostiach a nástrojoch, ktoré nám ústava a zákony ponúkajú, ale aby sme sa aj mohli účinne brániť pred tými, ktorí zneužívajú svoje postavenie na presadzovanie politických záujmov. Som si však vedomý, že Ústava SR v súčasnom znení neposkytuje prezidentovi široké právomoci. Avšak táto funkcia má možnosť vplývať na politický vývoj v štáte a najmä politické strany, aby zaujali k problému stanovisko a konali za čo ich v prvom rade majú hodnotiť voliči. V roku 2018 oslávime 25. výročie vzniku Slovenskej republiky a mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako sa štát dokázal vysporiadať aj s výzvami ako je korupcia a spolitizovaná justícia. Preto sa pýtam, akú úlohu zohráva alebo by mal zohrávať prezident v ústavnom systéme? Je politická vôľa na zmenu Ústavy SR aby bolo možné reagovať a vysporiadať sa so súčasnými výzvami?

Aké zmeny presadzujem ?

Predovšetkým taký prezident, ktorý bude mať silný mandát, môže iniciovať a stimulovať odbornú diskusiu za účelom riešenia aj takýchto otázok a to aj prostredníctvom vypísania referenda.

* po kliknutí na bod zmeny sa otvoria v okne detailné informácie
Právomoci Prezidenta SR ako hlavy štátu spočívajú v jeho reprezentatívnej funkcii navonok a do vnútra štátu. Ďalej sú to rôzne ceremoniálne úkony a v neposlednom rade je aj hlavným veliteľom ozbrojených síl SR, čo zodpovedá parlamentnému zriadeniu. Domnievam sa, že okrem precizovania existujúcich kompetencií, by bolo vhodné v určitých oblastiach rozšírenie kompetencií, čo by prispelo k upevneniu postavenia prezidenta ako zložky výkonnej moci. Práve preto považujem diskusiu za potrebnú aj v tejto oblasti: 

A) Zachovanie súčasných právomocí prezidenta SR v plnom rozsahu. (status quo)

B) Opätovne sa vrátiť k pôvodnej právnej úprave voľby Prezidenta SR Národnou radou SR. Uvedeným opatrením dôjde k úsporám vo verejných financiách, avšak dôjde k podstatnému obmedzeniu občianskych kandidátov na tento post, keďže by bolo potrebné získať podporu u poslancov NR SR.

C) Udelenie väčších právomocí prezidentovi SR novelizáciou Ústavy SR, ktoré by spočívali: možnosti predkladať návrhy zákonov do NR SR ako i možnosť zasahovať do procesu prípravy schvaľovania zákonov v NR SR. Z uvedeného dôvodu by sa mala otvoriť odborná diskusia ohľadne otázky opodstatnenosti predkladania zákonov NR SR prezidentovi na ich formálne podpísanie (sankcionovanie), keď i napriek nesúhlasu prezidenta môže opätovne NR SR schváliť návrh zákona nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov (t. j. v rámci počtu hlasov koaličných poslancov). Domnievam sa, že prezident ktorý je volený priamo občanmi tak ako parlament z ktorého vzchádza vláda, s ktorou sa spolupodieľajú na výkonnej moci, by mohol v budúcnosti limitovať politickú moc vlády (vláda prostredníctvom poslancov NR SR schvaľuje zákony). Zasadzujem sa za voľbu Prezidenta SR aj občanmi, ktorí sa nachádzajú v zahraničí a to voľbou prostredníctvom našich zastupiteľských úradov.
Za účelom boja proti korupcii a spolitizovanej justícii preto presadzujem novelizáciu Ústavy SR, týkajúcej sa právnej úpravy voľby genprokurátora. Generálny prokurátor (ďalej len „genprokurátor“) je najdôležitejší subjekt v boji proti korupcii. Nepochybne snahou každej vlády je nominovať si „svojho“ genprokurátora, čo nesúvisí len s deklarovaným bojom proti korupcii na Slovensku. Žiaľ, neviem odpovedať či ide iba o predvolebný, ľúbivý slogan, avšak s určitosťou sa môžem oprieť o vyjadrenie nášho ústavného činiteľa, ktorý tvrdí, že „nato, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať“. Oprávnene sa teda pýtam, prečo mnohé kauzy, ktoré boli medializované a kritizované v princípe všetkými vládami, nikdy neboli dotiahnuté dokonca a neboli prijaté účinné zákonné opatrenia? Ako my občania, môžeme teda dôverovať orgánom činným v trestnom konaní, keď hlavný predstavitelia týchto orgánov sú prevažne politickí nominanti.

A) Novelizácia Ústavy SR a zákona o prokuratúre tak, aby genprokurátor nebol volený NR SR ale občanmi SR v priamych voľbách z radov prokurátorov. Vylúčime tým politickú voľbu genprokurátora, keďže väčšinu v NR SR má koalícia t. j. vláda, čo považujem v princípe za vážnu prekážku pri výkone funkcií nielen genprokurátora ale prokuratúry vôbec.

B) Zmena právnych predpisov za účelom voľby genprokurátora Súdnou radou SR. Členovia súdnej rady by navrhovali kandidáta na pozíciu genprokurátora z radov prokurátorov. Avšak za predpokladu, že predtým dôjde k zmene voľby členov súdnej rady, pretože v súčasnosti nemôžeme hovoriť o nezávislosti súdnej rady.

C) Vznik nového nezávislého orgánu – Justičnej rady, ktorá by bola zložená z odborníkov z právnej praxe: sudcov, prokurátorov, právnikov (najmä z akademickej obce a advokátov), ktorá by rozhodovala o voľbe kandidáta na funkciu genprokurátora. Pri kreácii takéhoto nového inštitútu, keďže by šlo o vysoko odborný orgán, je potrebné zvážiť aj jeho ďalšie funkcie, ako napr. disciplinárne konania sudcov a prokurátorov za úmyselné neplnenie si svojich povinnosti.

Štát si môže plniť svoju úlohu v boji s korupciou jedine za predpokladu kvalitnej legislatívy, vybudovaných štruktúr orgánov činných v trestnom konaní a vymožiteľnosti práva na Slovensku. V roku 2017 Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vykonala audit slovenskej legislatívy upravujúcu boj proti korupcii. Z prvých informácii auditu vyplýva, že legislatívu máme pomerne dobre ošetrenú, no horšie to je s vymožiteľnosťou práva. Taktiež aj Európska komisia v roku 2016 hodnotila stav justície v rámci členských krajín EÚ a podľa výsledkov má Slovensko najmenej nezávislé súdy zo všetkých členských štátov EÚ. Vzhľadom na to, že orgány činné v trestnom konaní sú prevažne kontrolované politickými nominantmi sa boj proti korupcii dostáva do slepej uličky. Na to, aby Slovensko uspelo v boji proti korupcii musí odpolitizovať justíciu a zabezpečiť nezávislosť vyšetrovacej agentúry, ktorá má na starosti boj proti korupcii. 

Jednou zo zložiek boja proti korupcii je aj Policajný zbor SR v kompetencii Ministerstva vnútra SR, ktoré vedie člen vlády. Práve táto skutočnosť v kombinácii so skúsenosťami vyvoláva obavu, či nedochádza k politickému ovplyvňovaniu vyšetrovania jednotlivých káuz. Z tohto dôvodu je dôležité, aby na Slovensku bola vytvorená nová Protikorupčná agentúra (napr. po vzore protikorupčnej agentúry v Rumunsku). Táto agentúra by podliehala priamo pod generálnu prokuratúru za predpokladu, že súčasne dôjde aj k reforme prokuratúry. Protikorupčná agentúra by bola zodpovedná za vyšetrovanie politickej korupcie. Výhodou tejto agentúry pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie by bola ich nezávislosť, pretože pod jednou strechou by sme mali prokurátorov, policajtov (platených agentúrou a nie MV SR), odborníkov na objasňovanie finančnej kriminality a špecialistov na zabezpečovanie dôkazov. Vznik takejto agentúry na Slovensku je podľa môjho názoru žiaduci, k čomu by mala taktiež predchádzať odborná diskusia. V prípade ak nebude iniciatíva na strane vládnucich predstaviteľov, tak my občania by sme sa mali zasadzovať o jej potrebe a vyvíjať nátlak na najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky, aby vznikla aj u nás nezávislá protikorupčná agentúra. Ako kandidát na prezidenta SR, budem hľadať podporu u voličov, aby podporili tento návrh. 

O inštitúte hmotnoprávnej zodpovednosti vo verejnej správe sa už dlho diskutuje. Zatiaľ sa v tejto veci nič nezmenilo pravdepodobne z nevôle politických špičiek, aby ich nominanti niesli osobnú (trestnoprávnu) zodpovednosť za prijaté rozhodnutia pri nakladaní s verejnými financiami. Takto získané financie môže štát použiť napríklad na urgentnú dostavbu cestnej infraštruktúry ako aj iných nevyhnutných opatrení v sociálnej oblasti.

Zabezpečenie kariérneho rastu zamestnancov verejnej správy na základe odbornosti,  skúsenosti ako aj dĺžky praxe a nie politickej príslušnosti. Nemožno dopustiť, aby po voľbách dochádzalo k účelovej výmene kádrov, čo je bežným javom, a to nielen na riadiacej úrovni. Tým dochádza k narušeniu profesionálnej kontinuity chodu úradu a prípadne aj dočasnému znefunkčneniu konkrétneho úradu.

Súčasná právna úprava financovania politických strán je neprípustná, alebo úprimne povedané škandalózna. Preto sa zasadzujem za otvorenie diskusie na túto tému a to stanovením  finančného stropu pre príspevok zo štátneho rozpočtu pre politické strany, za platné hlasy získane vo voľbách do NR SR. Vychádzajúc zo zákona č. 181/2014 Z. z., že „[p]olitická strana a politické hnutie môže na svoju volebnú kampaň vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu vynaložiť najviac 3 000 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty“, prečo by mal politickým stranám a hnutiam z peňazí daňových poplatníkov štát vyplácať desiatky miliónov eur.

Podporovať mladú generáciu aby sa zapájala do volieb a nevzdávala sa svojich základných, demokratických práv, pretože mladá generácia je budúcnosťou tejto krajiny. Ak mladí na Slovensku chcú žiť na vyššej životnej úrovni, tak by mali tvrdo obhajovať svoje práva, tak ako sa naši rodičia a prarodičia vzopreli systému v roku 1989. Taktiež, by som chcel inšpirovať mladých k tomu, aby sa zapájali do politických procesov, vniesli nový vietor do plachiet a vytvárali tak alternatívu tým politikom, ktorí prestali budovať demokraciu a právny štát a zneužívajú svoje silné politické postavenie na presadzovanie straníckych, či iných skupinových záujmov.

Fenomén polarizácie slovenskej spoločnosti je badateľný, ba čo viac, dochádza k jeho prehlbovaniu. Tieto rozpory nie sú už len v rovine ekonomickej, predovšetkým v otázke kvality života občanov SR, ale sa týkajú ostrého názorového vyhraňovania sa obyvateľstva na rôznorodé otázky. V tomto prípade hovoríme najmä o sociálnom napätí medzi rôznymi generáciami, ktoré majú odlišné očakávania od štátu ako sa postaví k našim právam na dôstojný život. Je pravdou, že naši rodičia a prarodičia dnes nemôžu povedať, že žijú v dôstojnej starobe, keď z dôchodku vyžijú len tak-tak z mesiaca na mesiac. Na druhej strane sa mladá generácia začína domáhať svojich práv, a dožaduje sa toho, aby štát efektívne nakladal s európskymi ale aj s našimi verejnými prostriedkami, nepredražoval verejné zákazky a aby na Slovensku bola podstatne vyššia vymožiteľnosť práva. Ak po 25 rokoch samostatnosti Slovenska nie je z čoho posilniť slovensky sociálny systém, aby dôchodky, zdravotníctvo, a školstvo boli na vyššej úrovni, tak mladá generácia sa oprávnené pýta, či má zmysel tvoriť hodnoty na Slovensku alebo odísť za lepším životom do zahraničia. Aký dôstojný život nám tento systém ponúka? 

Občania SR sa musia zjednotiť a začať spoločne bojovať za svoje práva, ale aj za práva svojich detí, za lepšiu budúcnosť postavenú na práve a spravodlivosti, ktoré bude platiť v tomto štáte pre všetkých rovnako. Slovensko musí zvíťaziť nad korupciou, ináč nikdy nevyužije svoj potenciál nato, aby sa na Slovensku zvýšila životná úroveň. 

Práve jedným z dôvodov prečo kandidujem na post prezidenta je môj zámer o zjednotenie spolarizovanej spoločnosti na základe hodnôt, ktoré nás spájajú a nie rozdeľujú.

Formulár dobrovoľníka

Spoločne za zmenu

Zaregistrujte sa ako dobrovoľník pre našu kampaň a buďte súčasťou politickej kampane, v ktorej presadzujeme záujmy občanov Slovenskej republiky. Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, či už tu boli tzv. pravicové alebo ľavicové vlády, ktoré mali k dispozícii minimálne dve kontinuálne volebné obdobia, ani jedna z nich nedokázala prijať účinné opatrenia na odpolitizovanie justície a nedokázala efektívne bojovať proti závažným podozreniam o korupcii na najvyšších miestach.

My, sme budúcnosťou tejto krajiny a ak chceme na Slovensku žiť no vyššej životnej úrovni, tak by sme mali tvrdo obhajovať svoje práva, tak ako to urobili naši rodičia a prarodičia v roku 1989 keď sa vzopreli vtedajšiemu systému.

Ak chceme aby právo a spravodlivosť bolo na Slovensku rovnaké pre všetkých, musíme byť aktívny a zapájať sa do politických procesov.

Pridaj svoje meno a podpor zmenu.
Za Vašu pomoc ďakujem,

Radovan Znášik

Form by ChronoForms - ChronoEngine.com
© 2017 radovanznasik.sk. Všetky práva vyhradené. Vytvoril : wwwstranka